Nachádzate sa: Časopis Záhorie » 2007 » Záhorie č. 4/2007
Záhorie č. 4/2007
Dr. Pavel Blaho a hospodárske školstvo
Peter Michalovič

Skalica už od druhej polovice 19. storočia, kedy významný organizátor slovenského hospodárskeho života Daniel Gabriel Lichard okrem sprístupňovania odbornej literatúry roľníckemu ľudu požadoval aj zriaďovanie odborných roľníckych škôl, musela čakať až do roku 1921, kedy sa konečne 1. októbra v prvom čísle časopisu Pokrok, vydávanom v Skalici, píše o otvorení novej gazdinskej školy, ktorá umožňovala odborné štúdium pre dcéry roľníkov. Bolo to však vyústenie neúnavnej, sústavnej práce najmä Dr. Pavla Blahu, ktorý sprvu, keď bolo nemožné vo vtedajšom Uhorsku dosiahnuť založenie hospodárskej školy, a už vôbec nie s vyučovacím jazykom slovenským, aspoň odporúčal roľníckym synkom už fungujúce a nám najbližšie tzv. „zimné“ školy tohto druhu na Morave a v Čechách. Gymnazistom a absolventom reálnych alebo meštianskych škôl odporúčal napríklad akadémiu v Tábore, ako o tom sám píše v Novej domovej pokladnici r. 1910. Pavel Blaho osobne organizoval nábory žiakov a často zabezpečoval aj bezplatný pobyt v mieste školy pre chudobnejších študentov. Nebola to teda vôbec náhoda, že práve v Skalici začala svoju činnosť v roku 1921 „Štátna hospodyňská škola v Uhorskej Skalici“. Poslanec Národného zhromaždenia ČSR Dr. Pavel Blaho, vtedy pôdohospodársky referent s plnou mocou pre Slovensko, povolaním lekár, skalický rodák, získal súhlas Ministerstva zemědělství v Prahe na zriadenie školy a tiež i finančné prostriedky na jej otvorenie a prevádzku.
Najväčší problém bol samozrejme s vhodnými priestormi školy, pretože pôvodný nápad umiestniť ju do novostavby skalickej mliekarne sa ukázal po konzultácii s vtedajším inšpektorom poľnohospodárskych škôl Jozefom Babánkom ako nevyhovujúci. Výsledkom toho však bolo už v októbri r. 1920 ustanovenie desaťčlenného Prípravného výboru s predsedom Milošom Ulehlom, vtedajším starostom mesta, jednateľom Dr. Stanislavom Treybalom, riaditeľom gymnázia a pokladníkom výboru Jurajom Quotidiánom, ev. a. v. farárom. Pozemky a hospodárske budovy (išlo o obytné miestnosti, hospodársky dvor so záhradou a dve stodoly) škole ponúkol do prenájmu skalický dekan Dr. Ľudovít Okánik v objektoch farského majera. Priestory pre učebne a ubytovanie chovankýň získal výbor v prízemí a prvom poschodí budovy internátu gymnázia na námestí. Po nutných úpravách budovy internátu i hospodárskeho dvora, kde boli vytvorené maštale a skleníky, sa za pomerne krátky čas jedného roka začalo zatiaľ v provizórnych priestoroch vyučovanie 15. októbra 1921.
Otvorením prvého školského roku sa však úloha Prípravného výboru nekončila a jeho hlavnou úlohou bolo zabezpečiť výstavbu novej školskej budovy. Členovia skalického výboru a pražského Ministerstva zemědělství sa dohodli na definitívnom umiestnení školy s požiadavkou, že aj mesto prispeje adekvátnou čiastkou. Mestské zastupiteľstvo následne rozhodlo o darovaní pozemku na novostavbu školy (6 katastrálnych jutár 1187 štvorcových siah), ktorý bol dovtedy prenajatý škole na účely praktických cvičení z pestovateľstva. Mesto ďalej darovalo rôzny stavebný materiál s požiadavkou, aby sa uprednostňovali – ak pravda budú spĺňať podmienky prijatia – skalické dievčatá a aby škola príležitostne organizovala kurzy varenia a šitia aj pre miestne ženy. V lete roku 1922 komisia, v ktorej okrem ministerských zástupcov (prof. Martin Bezděk, dr. Otakar Horák) boli prítomní architekt Alojz Pinkas za vládny referát verejných prác, členovia mestskej stavebnej komisie, za Prípravný výbor dr. Stanislav Treybal a Juraj Quotidián a za školu jej riaditeľka Mária Kopřivová, overila vhodnosť vytypovaných pozemkov. Začiatkom roku 1924 boli zadané konkrétne stavebné plány firme Štoker z Brna, so stavbou začala firma Jozef Doležal zo Skalice v septembri 1925. Slávnostného položenia základného kameňa stavby v nedeľu 11. októbra toho roku sa osobne zúčastnil aj minister poľnohospodárstva dr. Milan Hodža. Stavba bola dokončená v júni 1927 a v júli už sa sťahovala škola do novej budovy, ktorá patrila k vtedy najkrajším a najmodernejším gazdinským školám v celej ČSR. Súčasťou budovy bol aj záhradný park podľa návrhu riaditeľa Záhradníckej školy v Modre p. Fischera. Nová školská budova niesla aj nový názov po jej zakladateľovi „Štátna hospodyňská škola Dr. Pavla Blahu“.
A práve hneď prvé mesiace práce v škole v roku 1927 boli poznačené smutnou udalosťou, 29. novembra totiž nečakane zomrel Dr. Pavel Blaho.
Ku slávnostnému otvoreniu školy po presunutí prišlo oficiálne až v marci roku 1928 za prítomnosti inšpektora Jozefa Babánka, ktorý venoval spomienku zakladateľovi školy Dr. Pavlovi Blahovi a otvoril výstavku žiackych prác.
Poslaním školy bolo vzdelávať a vychovávať roľnícke dievčatá, dcéry malých a stredných roľníkov i poľnohospodárskych robotníkov zo západného Slovenska a blízkej Moravy, hoci už do počiatočných ročníkov sa bežne hlásili aj dievčatá z iných vzdialenejších kútov Slovenska. Výber vyučovacích predmetov smeroval k tomu, aby sa dievčatá naučili dobre a hospodárne viesť svoju domácnosť. Tieto požiadavky bolo možné dosiahnuť za pomerne krátky čas jedného roka najmä preto, lebo žiačky bývali a stravovali sa v školskom internáte, v ktorom tvorili jednu veľkú rodinu. Výchova a vyučovanie sa teda realizovali nepretržite po celé dni a uplatňoval sa individuálny prístup, pretože na pomerne malý počet žiačok bolo viac učiteľských síl a žiačky tak mohli byť rozdelené do menších skupín.
Vyučovanie pozostávalo z teoretickej i prevažujúcej praktickej časti. Všeobecnovzdelávacie predmety, ako slovenský jazyk, mravouka, spoločenská výchova dopĺňali odborné predmety - chémia, fyzika, technológia, chov zvierat, pestovanie rastlín, záhradníctvo, mliekarstvo, domáce hospodárstvo, náuka o potravinách a látkach, vychovávateľstvo a zdravoveda. Prvý učiteľský zbor pôsobil v zložení: Marie Kopřivová, riaditeľka, Miroslava Přindilová, učiteľka poľnohospodárskych predmetov, Rúžena Harnová, učiteľka varenia, Miroslava Lajdová, učiteľka (externá) ručných prác, Václav Sosna, učiteľ (ext.) slovenského jazyka, Dr. Vladimír Dýšek, učiteľ (ext.) zdravovedy a Jaroslav Zmítko, učiteľ (ext.) spevu. Členovia jednotlivých učiteľských zborov počas existencie školy praktizovali aj rozsiahlu mimoškolskú činnosť vo forme prednášok po okolitých dedinách, organizovania výstav varenia, pečenia a ručných prác, kurzov varenia a šitia, písania príspevkov do časopisov atď. Na tento zbor si s úctou zaspomínala aj žiačka prvého ročníka tejto školy, neskôr jej učiteľka a napokon aj posledná riaditeľka Mária Rausová – Branecká: „Prvý odborne kvalifikovaný učiteľský zbor s veľmi jemnou, inteligentnou riaditeľkou Máriou Kopřivovou a výbornou učiteľkou varenia Rúženou Harnovou bol zárukou dobrého začiatku. Musím hneď na začiatku spomenúť dr. Pavla Blahu, ktorý bol zakladateľom a priateľom školy. Často ju navštevoval, vždy povzbudzoval i radil. Aj dr. Stanislav Treybal, riaditeľ gymnázia, ktorý prepožičal pre školu časť internátu, sa popri iných veľmi zaslúžil o vznik školy... Pre školu bola postavená nová, veľmi nákladná školská budova, vybavená všetkými potrebnými miestnosťami a zariadeniami na teoretické i praktické vyučovanie a na internátny pobyt žiačok. Myslím, že to bola v tom čase najkrajšia, najmodernejšia a najúčelnejšia budova gazdinskej školy v celej republike. V takejto škole sa dobre pracovalo a pekne žilo. Zakladateľ školy dr. Pavol Blaho veril v rýchly pokrok a budovu už pre tieto nové časy pripravoval.“ (50 rokov ..., s. 70-72).
Internátne poplatky za ubytovanie a stravu predstavovali v prvých rokoch školy mesačne sumu 220,- Kč. V niektorých hospodársky ťažších rokoch, či v rokoch krízy bolo toto povinné platenie najmä pre roľnícke rodiny neúnosné, preto bolo poskytnuté pre dievčatá z chudobnejších rodín štipendium, finančne zabezpečené z viacerých štátnych zdrojov, okresných úradov a obcí, resp. prijímali sa aj žiačky z iných rodín, nielen roľníckych.
„Štátna hospodyňská škola Dr. Pavla Blahu“ síce po februárových udalostiach v roku 1948 dňa 30. júna 1949 oficiálne zanikla, ale naďalej, a to až do roku 1958, kedy budova prešla pod patronát nemocnice, v objektoch budovy školy nachádzajú uplatnenie novoprijaté formy poľnohospodárskeho školstva.

Za účelom doplnenia informácií o fungovaní „Gazdinskej školy“ (tak sa ľudovo hovorilo škole) o menej známe a neoficiálne skutočnosti a zaujímavosti sme sa stretli s jej absolventkou, Helenou Karenovičovou, rod. Kučerovou (nar. 1925) zo Skalice, ktorá sa síce odsťahovala neskôr do Bratislavy, ale so svojím rodiskom zostala v úzkom kontakte, napríklad aj cez dlhoročné aktívne členstvo v spolku Slovácký krúžek a Skaličané v Bratislavje, v ktorom zastával jej nebohý manžel Ivan Karenovič aj dôležitú funkciu richtára.
Okrem rozhovoru nám poskytla aj veľmi pedantne spravený a udržiavaný fotoalbum zo štúdia na tejto škole, z ktorého sme vybrali fotografie práve do nášho článku.
Helena Karenovičová študovala na „Štátnej hospodyňskej škole Dr. Pavla Blahu“ v školskom roku 1942-43, presnejšie od 1. septembra 1942 do 28. júna 1943. Riaditeľkou školy bola vtedy Mária Branecká a triednou učiteľkou Oľga Bachárová. Vysvedčenie dostávali žiačky na pol roka i na záver štúdia. V tomto spomínanom období sa študovali tieto predmety: náboženstvo, jazyk slovenský a písomnosti, počty a účtovníctvo, chémia s technológiou a fyzika, vychovávateľstvo, poľnohospodárstvo, zahradníctvo (ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvetinárstvo), chov hospodárskych zvierat, mliekarstvo, náuka o vedení domácnosti, náuka o potravinách, úprave jedál a úprave stola, zdravoveda, občianska náuka a roľnícke zákony, kreslenie strihov (bielizne, šiat a vzorov na vyšívanie), spev, rozpravy, spoločenská výchova. Samostatne boli vyčlenené predmety z praxe: varenie, ženské ručné práce, hospodárske práce (na poli, záhrade, v maštali a mliekarni), upratovanie v domácnosti, pranie a hladenie. Osobitne sa hodnotilo tiež chovanie (napr. príkladné), usilovnosť (napr. vytrvalá), úprava ručných a písomných prác.
Zo spomienkového rozprávania H. Karenovičovej vyberáme aj autentický prepis: „Našého starečka bratr mjel dochtora Blaha sestru za ženu, teťička Chorváťička, takže sme bili taká další roďina...
S celého Slovenska sme bili, z víchodu bilo hodňe ďefčat, tušim štiricetdva ich mohli prijat, dvje sme bili ze Skalice. Ráno o šesťi uš sme bili hore, lebo dvje mjeli na starosťi raňajki, dvje objed, a tak..., za školú bila záhrada a tam sme si dopjestovali šecko, erteple, kukuricu, chovali sme aj prasata a drúbeš. Tomšej bil školňíkem, on tam aj chleba pékel, zarobit sme ho moseli sami a teda chleba sme si sami pékli...
Do kostela sa choďilo každú neďelu, išli sme společňe, fšadi sme choďili společňe - takích štiricet bab na vichásku v neďelu poobjeďe, aj učitelka s nama išla..., a bili tam aj starší od nás, o tri o štiri roki... To sme mjeli všecki také rovnaké zásťere, aj sme si ich ušili a potom sa v ňich otfoťili... Na vístavu do Holíča sme rok za nama dávali fšelijaké vjeci, nekeré co višívali a tak... Po fronte, v štiricátém ósmém, sme bili v Praze na víleťe, lebo ket sem aj skončila, já sem tam fúrt choďila, na besedu, na prechácki, na víleti, išli do Prahi, tak sem išla s ňima... Aňi sme nechoďili mockrát dom, no fajn nám tam bilo, to bil takí bezvadní rok...“
(22. 7. 2007, Skalica, P.M.)

Pramene a literatúra:
BUCHTA, Ján, Dr.: Pôdohospodárska tradícia Skalice. In: 50 rokov poľnohospodárskeho školstva v Skalici. Kyjov, Grafia 1973, s. 9-17.
BUCHTA, Ján, Dr.: Štátna gazdinská škola dr. Pavla Blahu v Skalici. In: 50 rokov poľnohospodárskeho školstva v Skalici. Kyjov, Grafia 1973, s. 18-28.
POLAKOVIĆOVÁ, Iveta: Dr. Pavel Blaho a jeho význam vo výchove a vzdelávaní dospelých. Diplomová práca, FF Prešov, UPJŠ Košice, Katedra vysokoškolskej pedagogiky, výchovy a vzdelávania dospelých, Prešov 1987, Archív rukopisov Záhorského múzea v Skalici, č. 242. Spomienkové rozprávanie: Helena Karenovičová (1925), zap. P. Michalovič, 22.7. 2007, Skalica, archív ZM Skalica. 43.


Reagovať na vydanie časopisu Objednať vydanie časopisu

späť

© smartpage s.r.o., 2007